Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Farebné Košice

7. 3. 2010


Kedysi boli farby len prírodné a aj sa nimi šetrilo. Nebolo pestrofarebných časopisov, novín, farebných filmov ani televízie. A tak sa vžime do toho, aký musel byť človek uchvátený, keď v stredoveku vošiel do nášho Kostola Sv. Alžbety, (dnešnej košickej katedrály). Bola tma, lebo omše zvykli byť za svitania. Len postupne a pomaly prvé lúče slnka prenikali oknami a naberali rôzne farby. A tu sa na neho zadívali prívetivé tváre svätcov kdesi z okien. Ich postavy boli totiž vyskladané z farebných sklíčok, do takzvaných vitráží. Farebné okná boli jedným z najkrajších vynálezov stredoveku. Postupne ako sa slnko dvíhalo, ďalší a ďalší svätí na stredovekého Košičana zamávali lúčmi svojich sklíčok. Aj s takýmito špeciálnymi efektmi počítali stredovekí majstri. Skrátka Dóm sv. Alžbety bol aj premyslenou galériou, kde sa každé ráno konal a stále koná umelecký happening.

Boli obdobia, keď ľudia si domy farbili veselšie a inokedy, napr. v klasicizme boli farby zasa striedmejšie. Veď sa len pozrime na paláce z toho obdobia: Forgáčov (kde sídli Štátna vedecká knižnica) alebo Csákyho- Dessewfyho (kde je teraz Palác kníh, no mnohí ho poznajú aj ako bývalý Ústavný súd SR). Sú sivé alebo krémové. Po vojne zasa zvýšilo zelenej maskovacej farby, preto máme aj zelené domy. No v Košiciach by sa našli aj iné farby. Čierny orol, čierny dom, biely dom, v Dóme sv. Alžbety bola kedysi Zlatá brána a mali sme aj Červenú vežu, či Maľovanú bránu. Kde to všetko bolo, uvidíte na najbližšej potulke s názvom Farebné Košice. No dozviete sa i kde v meste hľadať Rafaela, Tiziana, Kolomana Sokola?
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.