Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Podzemné Košice

6. 11. 2011
Človek, kým je malý, najprv lezie po štyroch a najbezpečnejšie je mu pri zemi. Po čase sa od nej začne odlepovať. Stavia sa na zadné, vystiera sa. Neskôr sa dokonca pokúša vzlietnuť. Udrží sa nad zemou, nakoľko mu to dovolí jeho váha, vynálezy a fantázia. Keď už fyzických i duševných síl ubúda, lieta čoraz menej. Ohýba sa späť k zemi, až skončí vodorovne na nej, v nej, ba s ňou až splynie. Jeho prach sa presúva do podzemia, prekrývajú ho nové a nové vrstvy. Je to morbídna predstava, ale vďaka tomu existuje archeológia a jej vykopávky.
Keby sme si razili cestu podzemím, tak ako to robil v 2. pol. 80- tych rokov podzemný štít pod ulicami, narazili by sme na hroby, podzemné chodby a iné priestory. Spomínaný štít vyrazil, podobným spôsobom ako keď sa stavia metro, štvrťkilometrovú chodbu pre teplovod, ktorá sa začína pod novou budovou tzv. energobloku, ukrytej v pasáži Hlavná 58 a pokračuje smerom na Dominikánske námestie. Odtiaľ vychádzajú aj ďalšie dve chodby – rovnobežky – a mieria si to do historickej budovy Štátneho divadla, pričom obidve na dvoch mie - stach vytŕčali nad chodník, to práve tam, kde sú dva kruhové záhony. Za socializmu jedna z chodieb bola zamýšľaná ako protiatómový kryt a dnes sa využíva ako podzemná spojnica historickej budovy divadla a spomínaného energobloku. Celá chodba i jej masívne kovové dvere sú konkrétnou pamiatkou na studenú vojnu.
V Košiciach je však aj suvenír z u nás poslednej skutočnej – 2. svetovej - vojny. Je to kopček v tom cípe mestského parku, ktorý je najbližšie k autobusovej stanici. Dvere vedúce dolu sú vytrhnuté, a tak len úhlavný smrad bráni zvedavcom zostúpiť dole. V tomto pozoruhodnom podzemí by som výlučky análu nahradil výplodmi ducha, a ak by to nikomu nevadilo, hneď by sme mali o galériu (alebo niečo podobné) viac.
Škoda, že prepojenie tohto krytu s ďalším podzemím nie je také ako v minulých storočiach. Vtedy sa na to myslelo viac, a preto aj v Košiciach bolo údajne veľa podzemných chodieb. Tieto jednak kopírovali v podzemí dôležité ulice, iné smerovali von z mesta (aby sa nimi dalo v prípade dobytia Košíc ujsť) a samozrejme tiež spájali dôležité miesta. Škoda, že boli na mnohých miestach preborené, a to najmä v druhej polovici minulého storočia. Inak by Košice mohli mať múzeum katakomb, aké je napr. v Znojme alebo v Paríži. Začiatok jednej takejto chodby doteraz jasne vidno v podzemí Miklušovej väznice a dalo sa ňou dôjsť až na popravisko, ktoré bolo pri dneš nom morovom stĺpe. Druhá vetva tejto chodby smerovala na dvor Katovej bašty a ďalšia až na Šibenú horu, kde bolo tiež popravisko (teraz sídlisko Železníky). Jedno z ústí podzemného labyrintu bolo vraj aj pri Dóme. Iná tajná chodba zasa viedla z Košického hradu až do mesta.
Tieto podzemné chodby už len pridávajú čaro legendám z minulosti. Jedno podzemné múzeum však skutočne existuje a v sezóne je dokonca prístupné. I keď je pravda, že kedysi mestské hradby, ktoré ho tvoria, boli nad zemou. To preto, že mesto tiež rastie. V minulosti, keď niečo zbúrali, tak to nevyviezli, len urovnali, okrem toho sa dláždilo, a to všetko bolo žiaduce, lebo čím vyššie, tým menej hrozili povodne.

 

Viac fotiek z Dolnej brány najdete tu: