Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

POZVÁNKA - Bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou

KRTKOVANDER Vás pozýva na

Bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou

13. apríl 2014 na pravé poludnie

Áno, mnohí namietnete, že tento starý slovenský zvyk sa praktizoval vždy 1. mája – ale môžeme my za globálne oteplenie, ktoré spôsobuje, že čerešne (a nielen tie) prekonávajú všetky rekordy?

Pozývame cyklistov i s detičkami (okrem jednej rampy na lesnej ceste by to malo byť pohodlne prejazdné až pre croozery – až na tie kopce) na pekný nedeľný výlet. Prineste si dobrú náladu, otvorené srdce, pozitívne myšlienky a drobnú sladkosť, či domáci koláčik, ktorým ponúknete neznámeho príchodzieho, ktorý sa takto stane vašim známym okoloidúcim, na ktorého sa v meste budete môcť usmiať a spomenúť si na tento krásny spoločný zážitok.

Prístup (dĺžka trasy z Palackého po rozhľadňu ca 20 km):

Cykloturisti: zraz o 9.00 – zast. MHD Palackého, po starej Sečovskej ceste na Furču, 10.00 vodojem Furča (pre Furčanských a Ťahanovských). Odtiaľ pôjdeme spoločne lesnou cestou do Hrašovíka a po cestách s malou premávkou do Beniakoviec, Vajkoviec a Chrastného. Po zdolaní ostrého stúpania (smer Čižatice) sa možno dočkáme zaslúženej odmeny–sladkého bozku pod Čerešenkou.

 

 

Aktuálne info: www.krtkovander.sk a na www.facebook.com

 

A prečo pod čerešňou? A prečo práve pod touto?

Zvykoslovie hovorí: Chlapec by mal dievku pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou, inak ostane prašivá... (čo tým naši predkovia mysleli?) Dievka, ktorá sa vtedy a tam bozkávala, sa údajne do roka vydá.... a dnešní tvorcovia mýtov tvrdia, že ľudia bozkávajúci sa pod rozkvitnutou čerešňou, podávajú výrazne lepšie pracovné výkony, než ostatní. Pri bozkávaní sa údajne zvyšuje frekvencia dýchania. To okysličuje mozog, ktorý je tým pádom vnímavejší k rôznym podnetom v jeho okolí. Takýmto podnetom je aj bzučanie včiel v korune stromu, ktorý mozog vyhodnotí ako zvuk signalizujúci usilovnú prácu a necháva sa ním inšpirovať...... len nehovoria, aký podiel pracovného času sa treba venovať bozkávaniu, aby sa produktivita zvýšila o 1 %.....

My sme pre vás vybrali čerešňu nie hocijakú, ale značkovú, s menom Čerešenka. Rastie sama v poli. Ako sa tu vzala? Podľa jej veku a toho, kde narástla, to mohlo byť aj takto: nejaký drozd, či škorec si v dedine Čižatice (či mu nevadilo, že vo Viedni práve prebiehajú tuhé rokovania o tom, že páni Uhri chcú byť rovnocennou súčasťou obrovského Rakúskeho cisárstva a v sálach viedenského sídla Habsburgovcov pobehuje legendárna Sisi. Veru, možno práve v r. 1867 – roku vyrovnania a vzniku nového názvu cisárstva Rakúsko-Uhorsko, si tento šikovný vtáčik uchmatol čerešničku a odletel s ňou ďaleko od ľudí, aby si ju pokojne vychutnal. Sadol si na kameň v poli – nebol to ale obyčajný kameň, bol to hraničný kameň Abovskej a Šarišskej župy. Vtáčika to vôbec netrápilo. Pokojne si ho premenil na svoj hodový stôl, hodoval na čerešni a na záver za sebou pekne upratal – nejedlú kôstku pustil na zem ku kameňu.

Ako všetci dobre vieme, v kôstke je semienko a v ňom drieme nový život. Prišla jar, a život sa prebudil. Malá rastlinka rástla a mocnela v závetrí hraničného kameňa. Nezabudla však, kto jej poskytol v prvých rokoch ochranu. Z lásky a vďaky sa ku kameňu vinula stále bližšie a bližšie, až nakoniec kameň celkom vrástol do kmeňa stromu. Krásavica, akoby posilnená silou dejín vložených do tohto kameňa, tu hrdo stojí a odoláva všetkým nástrahám.

Od minulého roku jej pribudla kamenná partnerka rovnakého mena – rozhľadňa Čerešenka.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.