Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 

Reklama

Archeologický výskum hradu na Hradovej

veza.jpgPrezentácia

3D model valcovej veže

Animácia 3D fotogrametrického modelu valcovej veže

Súhrnná technická správa

Hrad na Hradovej nad Košicami
Zvyšky hradu na Hradovej nad Košicami sú známe už od 19. stor. Vtedy hrad zmapoval F. Pográny-Nagy, ktorý zistil veľký rozsah hradného areálu. Neskôr v 30. rokoch hrad skúmal J. Pollák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach. V r. 1994-1997 vykonával výskum Archeologický ústav SAV (Dr. Pavol Mačala). V roku 2011, v rámci prípravy revitalizácie hradu, bolo vyhotovené nové geodetické zameranie celého opevneného areálu. Od mája 2012 vykonáva Archeologický ústav SAV záchranný archeologický výskum. Ten je vyvolaný snahou oživiť tento rozsiahly hradný areál. Výskum je realizovaný v spolupráci s n. o. Košice 2013, v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.
 
História osídlenia a využitie Hradovej
Vrchol Hradovej bol osídlený už v mladšej a neskorej dobe bronzovej, v období tzv. gávskej kultúry (13.-8. stor. pred Kr.). Existovala tu jedna z početných výšinných osád, typických pre toto obdobie. Zatiaľ sa nezistili žiadne stopy osídlenia vo včasnom stredoveku, resp. v 9.-11. storočí, ako to mylne uvádzajú niektorí historici.
Hrad nie je spomínaný v písomných prameňoch. Pravdepodobne ho začali stavať v závere 12. storočia, alebo v prvej polovici 13. storočia. Patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na území Slovenska a stredovekého Uhorska. Mal rozlohu približne 6,2 ha. Ide nepochybne o hrad založený kráľom. Svedčí o tom jeho veľká rozloha, ale aj rozmery dvoch zachovaných veží. Okrem veľkého rozsahu má Košický hrad aj ďalšiu zvláštnosť  – vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia. Jednou z osobitostí tohto hradu je aj jeho osud – ide buď o nedostavaný hrad, alebo hrad, ktorý bol po svojom zániku takmer až po základy rozobratý.
Neskôr, v závere stredoveku a v novoveku, bol hrad a skalný masív Hradovej zdrojom stavebného kameňa. Početné doklady ťažby kameňa sú nielen v opevnenom areáli hradu, ale aj na viacerých miestach pri hrebeni kopca. Okrem týchto dokladov sú tu aj početné banské diela, ktoré by mohli naznačovať ťažbu rúd.
 
Ciele archeologického výskumu v roku 2012
-          predstihový výskum na plochách ohrozených výstavbou amfiteátra, informačného centra, úpravou komunikácií v areáli hradu a ďalšími zemnými prácami spojenými s obnovou a revitalizáciou hradu
-          overenie „existencie či neexistencie“ hradu, t. j. či bol hrad dostavaný a používaný, alebo ide o nedokončený projekt – unikátny prípad, dokumentujúci postup výstavby opevnenia.
 
Perspektívy
-          využitie hradu ako kultúrnej scény
-          využitie areálu ako netradičného archeologického parku, v ktorom by sa návštevník nestretával s rekonštrukciou objektov, ale aktívne by sa podieľal na výskume hradu od vyhľadávania objektov na povrchu, cez terénny výskum, spracovanie nálezov až po ich prezentáciu. Zároveň by tu bola možnosť overovania niektorých jednoduchších technológii produkcie remeselných výrobkov, stavebných technológií a technológií prípravy potravy. 

 

Tlačová správa
 
Košický hrad patril k najväčším na Slovensku
Projekt revitalizácie hradu a sprístupnenia archeologického náleziska prinesie nielen krajšiu prímestskú rekreačnú zónu, ale aj zaujímavý priestor pre kultúrne a poznávacie aktivity.
Je jedným z investičných projektov Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.
 
Ruiny hradu na vrchu Hradová nad Košicami v týchto mesiacoch odkrývajú svoje tajomstvá. Od mája tam pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonávajú záchranný archeologický výskum. Jeho cieľom je preskúmať terén na ktorom prebiehajú stavebné práce v rámci projektu revitalizácie hradu, zdokumentovať odkryté stavby, ale zároveň overiť doterajšie hypotézy o vzniku hradu i samotných Košíc.
„Archeologický výskum na Hradovej patrí k najväčším archeologickým výskumom, ktorý v súčasnosti vykonáva Archeologický ústav SAV. Zaujímavý je o to viac, že sa realizuje v doteraz informačne ´zakliatej´ lokalite, o ktorej sa síce veľa napísalo, ale v skutočnosti sa o nej stále vie veľmi málo,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc.  Ako spresnil, od výskumu očakávajú zistenia aký je hrad starý, či bol vôbec dobudovaný a overujú aj údaje o ešte staršom, pravekom osídlení lokality. „Na druhej strane je dôležitý aj preto, že ho nechápeme len ako výskum pre budovanie infraštruktúry, ale vidíme ho aj ako začiatok ďalších zaujímavých aktivít, ktoré by mohli byť spojené s prezentáciou tejto lokality širokej verejnosti,“ dodal Ruttkay.
Primátor mesta Richard Raši so záujmom sleduje postup prác. „Vďaka malému množstvu dostupných informácií je toto miesto už  dlhé roky objektom špekulácií o tom,  aký mal košický hrad dejinný význam. Želám si, aby bol tento rok pre Košice z hľadiska poznania histórie nášho mesta prelomový. Nielenže sme si pripomenuli 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach, ktorá určila smerovanie Košíc na dlhé roky potom, ale vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry máme šancu odhaliť doteraz nepoznané dejiny nášho mesta. Košičanom zároveň zrekonštruujeme okolie na príjemnú rekreačnú zónu, v ktorej sa bude konať množstvo kultúrnych a spoločenských aktivít a ktorú verím, že budú radi navštevovať.“
 
Terénny výskum na košickom hrade, ktorý potrvá do konca augusta 2012, realizujú archeológovia v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice 2013, v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom. Podľa archeológa, vedúceho výskumu na košickom hrade PhDr. Petra Bednára, CSc.,v minulom roku hrad kompletne zamerali. Zistená rozloha, približne 6,2 ha naznačuje, že je jedným z najväčších slovenských hradov na území bývalého Uhorska. Hrad začali stavať najneskôr v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Belo IV. (1206 -1270). „Ide nepochybne o hrad založený kráľom. Svedčí o tom jeho veľká rozloha, ale aj rozmery dvoch zachovaných veží. Okrem rozsahu má košický hrad aj ďalšiu zvláštnosť – vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia. Ďalšou  osobitosťou je jeho osud - buď ide o nedostavaný hrad, alebo hrad, ktorý bol po svojom zániku takmer po základy rozobratý,“ uviedol šéf archeologického výskumu.Nedostatok stavebných kameňov v  okolí podporuje názor, že v 16. až 18. storočí bol hrad postupne a dôkladne rozoberaný, čo zároveň odpovedá na otázku, prečo sa v jeho vnútornom priestore nenachádzajú palácové ani obytné stavby. „Predpokladám, že po spracovaní získaného materiálu budeme mať jasnejšie nielen o otázkach vývoja hradu, ale prispejeme aj k poznaniu toho, ako vznikali Košice. Doteraz sa zdalo, akoby vyrástli na zelenej lúke a nemali staršieho predchodcu a boli aj úvahy, že tu stál včasnostredoveký hrad. Zatiaľ o tom niet ani stopy. Skôr sa zdá, akoby Košice vznikali ako predpolie či hospodárske centrum pre kolonizovanie okolitých bohatých rudných kopcov. Na spracované závery si však ešte musíme počkať,“ dodal Bednár.
Okrem archeológov v lokalite pracujú už aj stavbári. Projekt Revitalizácie hradu na vrchu Hradová v Košiciach realizuje Združenie Vrch Hradová, ktoré tvoria dve akciové spoločnosti Váhostav-SK a Hydrostav Šaľa. Celková hodnota diela je 1,16 milióna eur. Stavebné práce začali v polovici júla 2012, termín ukončenia stavby je 31. december 2012. „Budeme sa snažiť všetko stihnúť v termíne a robíme pre to maximum. V súčasnosti na Hradovej pracuje od 20 do 40 ľudí, ďalší v dielňach vyrábajú konštrukcie a pripravujú zariadenia, ktoré budú neskôr osadené. Prevaha prác je však v teréne a preto nemôžeme vylúčiť sklz, ktorý by nám mohol spôsobiť skorý nástup zimy alebo  nepriaznivé počasie,“ pripomenul projektový manažér stavby Ing. Vladislav Vanta z  a. s. Váhostav-SK. Stavbu na Hradovej tvorí celkovo deväť stavebných objektov.
Autormi architektonicko-urbanistickej štúdie revitalizácie hradu sú Ing. arch. Ján Sekan       a Ing. arch. Richard Krajči. Podľa Ing. arch. Jána Sekana, zámerom projektu bolo dať Košiciam jedinečné miesto pre vychádzky, turistiku i kultúrne vyžitie a poskytnúť priestor pre kultúrne akcie, poznávanie histórie a sledovanie archeologického výskumu. „Pre tieto účely sme navrhli prírodnú scénu pre sezónne predstavenia, konzerváciu zachovaných ruín hradu a návštevnícke centrum, slúžiace na prezentáciu nálezov, ale aj na organizovanie výstav a podobných aktivít. Panoramatický chodník na skalnom hrebeni bude čiastočne technicky zabezpečený. Sledujúc predpokladanú líniu opevnenia poskytne výnimočný výhľad na mesto a krajinu. Zároveň sprostredkuje návštevníkom pocity stredovekých staviteľov           a obrancov hradu,“ spresnil architektonické zámery Sekan. Nebude chýbať tradičný náučný chodník a lesné detské ihrisko. Na miesto predpokladanej hradnej brány sa navrhuje stavba symbolickej brány ako sochárskeho artefaktu.
Podľa riaditeľa n. o. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 Jána Sudzinu, obnovený areál hradu vytvorí autentickú kulisu nielen pre rôzne folklórne podujatia ale aj vystúpenia približujúce historické dobové výjavy. „Chceme poskytnúť priestor skupinám, ktoré sa zaoberajú napríklad dobovou hudbou, tradičnými remeslami či historickým šermom a  budú chcieť svoje umenie predstaviť verejnosti. Je dôležité, aby sme si uvedomovali svoju minulosť a táto lokalita je k tomu priam predurčená,“ uviedol Sudzina.   
Archeológovia si vedia predstaviť využitie hradnej lokality aj na vybudovanie archeoparku. Podľa vzoru úspešne fungujúcich archeoparkov v západnej Európe, by sa tam ľudia mohli priamo zúčastňovať archeologických výskumov ale tiež si vyskúšať, ako sa budovali dávnoveké objekty a fungovali staré výrobné technológie. „Viem si predstaviť, že táto rozsiahla lokalita by sa v budúcnosti mohla stať nielen výletným centrom pre Košičanov, ale aj akýmsi náučným vstupom do dávnej minulosti našich predkov,“dodal riaditeľ Archeologického ústavu SAV.
 

 

 

Fotografie z archeologického výskumu

 

Súhrnná technická správa

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.