Choď na obsah Choď na menu
 


Revitalizácia hradu na vrchu Hradová

21. 5. 2016

Výstavba archeoparku (dielne, strelnica, ...) v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV a Mestskými lesmi.

kehrad.jpg

 

Košický hrad je vo všeobecnom povedomí nielen obyvateľov Košíc takmer zabudnutou lokalitou. Takmer sa neobjavuje v stredovekých písomných prameňoch, a ak áno sú o ňom iba nepriame zmienky. Niekedy bývala stotožňovaná s hradom Sokoľ. Ide však nepochybne o iný vrcholnostredoveký hrad v katastri obce rovnakého mena. Inokedy ho spájali s územím, označovaným v stredovekých  písomných prameňoch ako Horné Košice. Aj tu však skôr ide o iné územie, ležiace medzi stredovekým mestom a úpätím kopca Hradová. Písomné pramene nám teda o hrade nič nehovoria, alebo hovoria iba veľmi málo. A tak do istej miery môžeme označiť hrad nad Košicami na vrchu Hradová ako tajomný hrad. Hrad, ukrývajúci nielen tajomstvá o dobe svojho vzniku, či existencie, o jeho úlohe, ale aj o tom či vôbec hradom bol a či nešlo iba o neúspešný pokus o výstavbu hradu.

Odpovede na túto otázku sa pokúsilo nájsť viacero bádateľov už v minulosti. V roku 1924 tu vykonával výskum Dr. J. Polák z košického múzea. Prvý komplexný náčrt pôdorysu celého opevneného areálu vytvoril Felix Pogrányi-Nagy.

kosicky-hrad-mapa1.jpg

Autori zdokumentovali najlepšie zachovanú časť opevnenia na severozápadnej strane Hradovej spolu s valcovou vežou na vrcholovom výbežku skalného brala. Podľa rozčlenenia hradby na niekoľko úsekov predpokladali, že ide o nedokončenú stavbu. Pokúsili sa presnejšie časovo zaradiť jeho výstavbu. Pri datovaní sa opierali o donáciu kráľa Štefana z r. 1261, ktorou daroval územie Horných Košíc košickým hosťom. Keďže v tejto listine sa nespomína hrad, či iné opevnené sídlo predpokladali, že ešte hrad nestál. Jeho výstavbu kládli do obdobia rokov 1303 až 1307 a za jeho staviteľa považovali palatína Omodeja Abu. Impulzom pre výstavbu malo byt nepriateľské postavenie mesta a palatína v dobe dynastických sporov o následníctvo na uhorskom tróne na začiatku 14. storočia. V rámci zmieru, ktorým sa celý spor ukončil sa Omodejovci zaviazali, že nebudú stavať nového hrady na svojich, alebo iných majetkoch bez kráľovského povolenia. Táto zmienka je považovaná za nepriamy doklad stavby hradu na Hradovej. Ďalší výskum vykonával v rokoch 1994-1997 na Košickom hrade Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením Dr. Pavla Mačalu. P. Máčala prebádal aj zabudnuté zvyšky opevnenia na juhovýchodnej strane. Zatiaľ najkomplexnejšie hrad opísal a zhodnotil v Encyklopédii slovenských hradov M. Plaček. Popísal situáciu v teréne s celým rozsahom hradného areálu. Opevnené sídlo na Hradovej považuje za zvyšky rozsiahleho, avšak nedokončeného hradu. V otázke zakladateľa nadväzuje na úvahy M. Slivku a Vallaška, že by mohlo ísť o dielo Omodeja Abu zo začiatku 14. storočia. Zároveň však pripúšťa možnosť, že opevnené sídlo na Hradovej je nedokončeným protitatárskym útočiskom.

V roku 2011 a 2012 sa v súvislosti s pripravovanou obnovou a revitalizáciou hradného areálu uskutočnil rozsiahly archeologický a stavebno-historický výskum. Výskum areálu iniciovalo mesto Košice a n. o. Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013 a bol vykonávaný s finančnou dotáciou Ministerstva kultúry SR v rámci dotačného programu Obnov si svoj dom. V oboch rokoch ho vykonával Archeologický ústav SAV v Nitre a Mgr. Michal Šimkovic a Ing. Miroslav Matejka. Výskum sa pokúšal hľadať odpovede na viaceré otázky. Aký bol celkový rozsah hradu a jeho podoba? Bol vôbec dostavaný a aká bola jeho funkcia? Existovali na hrade aj ďalšie stavby? A kedy vôbec vznikal?

Hrad, či skôr jeho zvyšky ležia na tiahlom kopci na severnom okraji Košíckej kotliny. Ten je výraznou terénnou dominantou, ktorá sa vypína nad údolím Hornádu., ohraničujúcim kopec z východnej strany. Na západnej strane svahy Hradovej klesajú do údolia Čermeľského potoka. Podrobné polohopisné zameranie hradu ukázalo, viditeľné relikty opevnenia ohraničujú plochu približne 6,5 ha a ide o jeden z najrozsiahlejších stredovekých hradov na území Slovenska.

Archeologickým výskumom sa zistilo, že horná terasa bola využitá už v mladšej a neskorej dobe bronzovej v období gavskej kultúry. Pozostatky zisteného osídlenia predstavujú zhluky keramiky, nachádzané pod povrchovou vrstvou lesnej hliny  Tie potvrdzujú, že na tejto terase stáli nadzemné objekty – domy a hospodárske stavby a terasa bola využívaná ako výšinné opevnené sídlo. Zvyšky pravekého osídlenia sa zatiaľ nezistili na dolnej terase, v okolí juhovýchodnej časti stredovekého opevnenia. To by mohlo naznačovať, že ľudia využili v dobe bronzovej na stavbu osady iba časť, chránenú skalným hrebeňom.

Ďalšie stopy ľudskej činnosti súvisia so stredovekým hradom. Ústrednou stavbou hradu bola valcová veža s vonkajším priemerom približne 13 m, s vnútorným priemerom približne 6 m. Terén v interiéri veže bol počas výstavby upravovaný, naznačuje to výrazný skalný stupeň a zníženie v severovýchodnej časti interiéru. Nerešpektuje prirodzené zvrstvenie skaly a bol nepochybne upravovaný ľudskou rukou. Interiér bol vyčistený pravdepodobne aj predchádzajúcimi výskumami, pretože sa tu nezistili, žiadne staršie vrstvy, ktoré by mohli súvisieť s výstavbou či rozoberaním veže. Na vonkajšej strane sa zachytila vrstva maltovej sutiny bez kamenia. Výrazná absencia kamenia vo vrstve naznačuje, že vznikla pri úmyselnom rozoberaní muriva, ako zdroja stavebného kameňa a vďaka črepom môžeme povedať, že ho rozoberali niekedy v priebehu 16.-17. storočia.

Okrem veže sa na vrcholovom hrebeni hradného vrchu nezistili ďalšie zvyšky kamenných murovaných architektúr.

Pravdepodobný relikt plánovanej stavby leží približne v strede vrcholového hrebeňa. Ide o priehlbinu obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi približne 8×4 m. Jama bola skalou ohraničená zo všetkých štyroch strán a nemá zachované odvaly je teda zrejme, že neišlo iba o ťažobnú jamu..

Na severovýchodnej strane hradného vrchu je rozsiahle hradné nádvorie obklopené zvyškami mohutnej murovanej hradby. Hradba sa pripája skalnému zrázu pod valcovou vežou, ktorý vznikol pri ťažbe kameňa po zániku hradu. Na severozápadnej strane bola hradba opevnenia široká 3,3 m a do jej strednej časti zakomponovali vežu s trojuholníkovým pôdorysom. Vonkajšia dĺžka ramien veže bola približne 19 m, vnútorná strana mala dĺžku 8 m. Hrúbka stien bola 3 m.

kosicky-hrad-pohlad-z-hora5.jpg

Východne od nej je po približne 27-30 m múr prerušený cestou. Ďalej sú zvyšky opevnenia zachované v dĺžke cca 100 m.  Po úseku dlhom približne 40 m sa táto línia opevnenia člení na 2 menšie úseky, dlhé 12 a 14 m, oddelené 2 prielukami dlhými 6 a 11 m. Výskum v tejto časti opevnenia zachytil zvyšky dvoch napájajúcich sa stavebných úsekov hradby, ale aj zistenie, že hradba v tejto časti bola prestavovaná. Pôvodný hradbový múr bol opravený novým múrom, ktorý vytvoril 30 cm širokú plentu, pristavanú k už existujúcemu murivu.

Ďalší zachovaný úsek opevnenia naznačujúci pôvodný rozsah hradu sa začína pod juhovýchodným okrajom hrebeňa, pri okraji spodnej terasy. Od neho pokračuje s dvomi menšími prielukami k vystupujúcemu skalnému bralu na juhovýchodnej strane. Rovnako ako v severnej časti opevnenia aj tu šírka hradby dosahuje približne 3-3,3 m. Podobne ako na iných skúmaných miestach bola hradba veľmi plytko založená do terénu. V južnej časti hradby sa preskúmali dve ukončenia hradby, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že hradba nebola ďalej dostavaná. Zároveň sa však dalo sledovať plytké zahĺbenie základovej ryhy, do ktorej malo byť murivo uložené. Na vonkajšej strane hradby sa odkryli kopy kamenia, ktoré slúžili ako pripravený stavebný materiál na ďalšiu stavbu. Ide teda jednoznačne o doklad toho, že hrad nebol dostavaný.

Dôležitejšou indíciou pre poznanie dejín hradu však môže byť skutočnosť, že tak na hornej ako aj dolnej terase sa vyskytovalo iba minimálne množstvo stredovekých nálezov. Okrem niekoľkých už spomenutých objektov, či zhlukov pravekej keramiky z mladšej a neskorej doby bronzovej, ktoré sa vyskytovali iba na hornej terase, pochádza z celého areálu hradu teda z hornej i dolnej terasy iba niekoľko stredovekých črepov a viaceré nálezy črepov novovekej keramiky. Výrazne malé množstvo keramiky môže na jednej strane naznačovať, že život a hrade nebol intenzívny a trval iba veľmi krátko. Na druhej strane, z viacerých lokalít poznáme situácie, že odpad sa akumuloval buď v jamách, ktoré stratili svoju funkciu, alebo ním vyrovnávali nerovnosti terénu, či vysypávali ho mimo osídlenú plochu. Ak si však nálezovú situáciu vo vnútri areálu hradu dáme do spojitosti so situáciou zistenou výskumom opevnenia, tak sa zdá pravdepodobnejšie, že areál hradu bol v stredoveku osídlený iba krátku dobu, resp. išlo o založenie hradu na „zelenej lúke“.

Omnoho intenzívnejšie bolo využitie hradovej v novoveku. Vrchol Hradovej – či už pozostatky stredovekých stavieb ale aj vystupujúce skalné bralo na severovýchodnej strane hrebeňa využívali ako zdroj kameňa. So stopami intenzívnej banskej ťažby sa stretávame na viacerých miestach popri hrebeni, nielen v areáli ohraničenom opevnením ale aj severne a západne od hradu. Intenzívna banská činnosť však nemusela byť zameraná iba na ťažbu stavebného kameňa. V blízkosti severnej línie hradieb sa nachádzajú 4 kráterovité útvary. Výskum hornej časti jednej z nich naznačil, že ide o banské pingy, pravdepodobne skúšobnú ťažbu.

Výskum presvdčivo doložil, že hrad nebol nikdy dostavaný.  Hovoria predovšetkým prerušené úseky hradbového múru na severovýchodnom a južnom úseku opevnenia, ktoré nie je možné vysvetliť výlučne neskoršou deštrukciou či rozoberaním hradného múru. Proces budovania opevnenia však musel na väčšine úsekoch značne pokročiť. Svedčia o tom spadnuté bloky muriva, ktoré dokazujú, že hradba pôvodne musela dosahovať značnú výšku.

A kedy hrad stavali? Na túto otázku terénny výskum spoľahlivo neodpovedal. Pri datovaní sa môžeme opierať iba o paralely z ostatných lokalít na Slovensku. Dôležitým aspektom pri posudzovaní košického hradu je aj neobvyklá mohutnosť hradieb a veží na Hradovej. Zistená hrúbka hradieb (2,8 až 3.3 m) prevyšuje obranné múry porovnateľných hradov (Zvolen – 2 až 2.5 m, Tisovec 2.2 m). Je málo pravdepodobné, že by takýto rozsiahly projekt začali realizovať Omodejovci na začiatku 14. storočia. V tom čase hrady s podobným rozsahom boli nemoderné a nezodpovedali požiadavkám doby. Hrad svojím rozsahom zodpovedá skôr kráľovským včasnostredovekým a vrcholnostredovekým hradom, ktoré vznikli pred polovicou 13. storočia (Nitriansky hrad, Bratislavský hrad, Zvolen – Pustý hrad, Zniev, Spišský hrad). Obe veže mohli okrem obrannej funkcie, spoľahlivo plniť aj funkciu obytných veží. Impozantné pôdorysné rozmery dosahuje veža trojuholníkového pôdorysu. Pri šľachtickom zakladateľovi by bol podobný rozsah hradu, mohutnosť hradieb a veží len ťažko zdôvodniteľné a aj realizovateľné. Veľká plošná rozloha predstavuje doznievajúci prvok z obdobia pred vznikom miest, keď hrady plnil aj funkciu hospodárskych a obchodných centier. V prípade Košického hradu mohlo ísť o novozaložený hrad, ktorý mal prevziať politickú a hospodársku správu ekonomicky perspektívneho územia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Rozsah opevnenia napovedá, že mal plniť funkciu útočiska – refúgia pre rodiace sa mesto Košice. Výstavba podobných rozsiahlych opevnení sa spravidla spája s mongolským vpádom do Uhorska. Pre ich vybudovanie boli vybrané tažko prístupné kopce, na ktorých potom spojením skalného masívu s murovaným opevnením vznikli chránené útočiská s obrovskou rozlohou niekoľko desiatok hektárov (Skala útočiska nad Letanovcami, Sitno). Práve tento ohromný rozsah spôsobil, že práce na niektorých opevneniach nakoniec ostali nedokončené. Väčšina z nich svoju funkciu plnila len krátko, pričom pomerne skoro sa pre svoj rozsah a odľahlú polohu stali nemodernými a boli opustené. Vývoj stredovekej architektúry smeroval k menším opevneným sídlam postaveným v strategických miestach jednotlivých menších hradných panstiev.

V prípade Košíc mohlo ísť o hrad, ktorý mal zabezpečiť hospodársku a politickú správu dosídľovaných či kolonizovaných horských oblastí s bohatými rudnými ložiskami. Po postupnom rozpade rozsiahlych majetkov, ktoré mali byť spravované hradom, na menšie územia, ktoré boli udeľované do užívania buď jednotlivým šľachtickým rodom, alebo cirkevným inštitúciám a po vzniku miest, veľké hrady tohto typu v druhej polovici 13. storočia zväčša stratili svoju funkciu. Ich úlohu prevzali buď menšie vrcholnostredoveké hrady alebo stredoveké mestá a väčšina veľkých včasnostredovekých hradov buď zanikla, alebo sa pretransformovala na mestá, či hrady, ktoré boli sídlom viacerých inštitúcií. V prípade Košického hradu nevylučujeme, že k jeho založeniu došlo v prvej polovici 13. storočia v súvislosti s tatarskými vpádmi. Krátko na to však mohlo dôjsť k založeniu mesta, ktoré ako nový typ sídla poskytovalo lepšie ekonomické možnosti a rozsiahly hrad nad novozaloženým mestom zostal nedokončený.

http://www.kosickyhrad.com/

Viac o Košickom hrade:
http://www.castles.sk/kosicky-hrad.php

Fotografie z hradu a okolia:
http://www.kosice.estranky.sk/clanky/pamiatky-a-zaujimavosti/historia/kosicky-hrad.html
a tu:
http://www.kosice.estranky.sk/clanky/fotoalbumy/akcie-a-podujatia/zvieratka-v-lese.html

Mapa

Na vrchu Hradová sa nachádza národná kultúrna pamiatka – hrad evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 1048/1-4, ktorý sa nachádza na parc. č. E 12398/1 v k.ú. Košice – Čermeľ, mestská časť Košice – Sever. Rozsah hradu je cca 8 -10ha. Nad terénom je z neho zachovaná časť obvodového pásma hradby, kruhová a trojboká veža na strane severnej. Pásmo hradby nie je uzavreté, nad terénom sa na viacerých miestach stráca. Na skalnom hrebeni, ktorý ohraničuje kultúrnu pamiatku na západnej strane, sa nachádza vyhliadková veža. Napriek vykonaným výskumom nie sú vyriešené základné problémy, týkajúce sa tejto kultúrnej pamiatky. Rozdielne sú názory, týkajúce sa jeho mena, vzniku, funkcie, významu a zániku. Nie je vyriešený ani problém staršieho osídlenia, predpokladá sa existencia pravekého hradiska z mladšej a neskorej doby bronzovej a slovanského hradiska. V rokoch 1994-97 viedol systematický archeologický výskum v areáli hradu Pavol Mačala z Archeologického ústavu SAV. V rámci úprav bola v r. 1996 kruhová veža nevhodne nadstavaná o cca 2m a konzervovaný bol severný múr v časti od trojbokej veže až po súčasnú cestu. Požiadavka na ochranu: ponechať nálezy na mieste a nenarušovať ich hmotnú podstatu. Podmienky ochrany archeologických nálezísk zabezpečuje Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s príslušným stavebným úradom v územnom a stavebnom konaní podľa §41 ods.4 pamiatkového zákona. /Obec Čaňa je určený stavebný úrad./ Archeologické nálezisko– zvlášť neodkryté plochy - má ostať ako lokalita pripravená pre ďalšie pokračovanie archeologického výskumu v budúcom období. Úlohou je pripraviť vhodné priestorové podmienky pre možnosť laickým návštevníkom hradu z odstupu pozorovať pokračujúci archeologický výskum.
            Hrad je v súčasnosti súčasťou lesoparku a náučného chodníka, obľúbeného výletného miesta Košičanov a návštevníkov Košíc. Na území v blízkosti hradu sa nachádzajú strediska turizmu a rekreácie / ZOO, Čermeľ, Alpinka/. Lokalita hradu a vrchu Hradová poskytuje priestor na budovanie turistickej infraštruktúry – služieb cestovného ruchu vrátane predaja suvenírov, propagačných materiálov, občerstvenia. Poskytuje priestor na usporiadanie kultúrnych podujatí a slúži edukačným účelom pre všetky typy škôl.
            Pre naplnenie cieľov revitalizácie tejto hodnotnej lokality je potrebné vytvoriť vhodné podmienky, ktoré by obľúbené miesto ďalej zhodnotilo, obohatilo o aktivity charakteru kultúrno-spoločenského vyžitia. Zámerom je realizácia prírodného amfiteátra – javisko a hľadisko situované vo vizuálnom kontakte odhalených archeologických nálezov. Potrebné je riešiť areál hradu a jeho pred priestor. Vyriešiť technické a organizačné zázemie kultúrnych podujatí. Riešiť potreby účastníkov a návštevníkov po stránke služieb a hygieny, občerstvenia so zázemím. Riešiť možnosti exteriérovej prezentácie tradičnej remeselnej umeleckej výroby a výstavných aktivít. Riešiť možnosti dopravnej dostupnosti, obsluhy a parkovacích /odstavných/ plôch pre VIP hostí. Riešiť bezpečnú pochôdznu prístupnosť areálu hradu, dostupnosť nálezov, hradného brala a vyhliadkovej veže. Riešiť pešie trasy a vymedziť trasy pre cyklistov. Zámerom je ďalej obohatiť výletné miesto ako celok o prvky pre detský relax a zariadenia oddychu pre návštevníkov. Požiadavkou je aj doriešiť výrazový súlad vyhliadkovej veže s komplexným architektonickým názorom súboru navrhovaných komponentov areálu.
            Z hľadiska lesného porastu charakter lesoparku je potrebné zachovať a nutný výrub stromov koordinovať. Požiadavkou však je zabezpečiť úmernú priehľadnosť a vizuálnu dostupnosť novonavrhnutých aktivít v areáli hradu a v jeho kontaktnom „podhradí“. Odlesnenie zo západnej strany má byť motivované a koordinované vizuálnou dostupnosťou odlesnenej siluety hradu - skalného hradného masívu priamo z mesta.

http://www.kosice.sk/article.asp?id=9969

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Gavska kultura na našich hradiskach.

(Jan, 31. 3. 2016 18:55)

V casoch kedy Achiles bojoval s Hektorom pod branami Troje a neexistoval Rim ba ani Romulus a Remus, ked krasna Ariadna podala svoju nit Theseovi pred tým než zmizol v utrobach labyrintu hrozného Minotaura, v tych davnych casoch antickych baji prekvitala aj okolo nasho mesta vysokorozvinuta Gávska kultura. Nieje to trochu čudne ze o vzdialenych kulturách vieme absolutne detaily a o tej nasej ani máčny mak?

kamene a lampy

(autor, 17. 4. 2013 22:17)

Dreveny amfiteater aj novy hrebenovy chodnik ci preliezky su urobene velmi pekne, ale prosimvas, pevne verim ze tie obrovske šutre ktorymi je vysypana cesta k hradu (a su tam zrejme kvoli prejazdu techniky) budu po ukonceni prac zasypane, kedze je po nich temer nemozne jazdit bicyklom, ci chodit s kocikom alebo obycajnou vychadzkovou obuvou bez vyvrtnutia clenka.

+ este jeden detail, cesta na vezu svietila celu zimu, a rozsvecuje sa stale dalej denne o 19:00, lampy su osadene cca kazdych 20m.. Je naozaj viac efektivnejsie osvetlovat v noci les 40 svietidlami ako Dom Sv. Alzbety - NKP v historickej pesej zone ktory je ponoreny do tmy?